Vitajte...

... na mojej stránke :-). Nebudem Vás zaťažovať dlhými predhovormi, lebo okrem toho, že mi skutočne nikdy nešli, tak aj tak sú zbytočné. Za to, že mám túto stránku vďačím výlučne mojej najobľúbenejšej Milayle, ktorá mi nielen ponúkla stránku na svojej doméne, ale pripojila k nej, už po druhýkrát, krásny design. A ešte tu je nezanedbateľná časť, "ja", ktorá sem sporadicky niečo prihodí.
Všetko nájdete v menu a najnovšie novinky priamo na tejto stránke.
Dúfam, že nesklamem...

Catherine Cornelia

11.3.2008, 20:17

Priletela ku mne víla,
strieborné krídla zlatou pretkané
a šepkala mi
slová
a potom odletela.
Už som ju nevidela.

Nebudem sa ospravedlňovať za to, že táto stránka tak dlho stála. To by mi možno prešlo na prvých pár chvíľ. Pravda je taká, že škola a rôzne iné problémy mi nedovoľovali aktualizovať.
Ani písať.
Viem, po takej dlhej dobe by som mala mať priečinok "JA" zaplavený novými vecami, ale žiaľbohu, nie je to tak.
Vyzerá to na serióznu krízu, bejbe.
V každom prípade, aspoň čosi:
Na jednom slohu som ktovie prečo začala písať "Padá kameň maličký". A potom to už šlo. O bláznoch a ľuďoch, ktorí všetko stratili sa -je to kruté- píše najlepšie. 194733 k Vašim službám.
Pri tvorivých Vianociach som rozdala dva darčeky.
Ten prvý je pre moju Kajku. Pôvodne som to povinne písala do nejakej súťaže do Slovenského rozhlasu, ale neviem, či to pochopili. Pri písaní Keď svietia hviezdy som myslela na Kaju, keďže sme deň predtým mali vážny rozhovor o tvorivých a iných krízach. Preto mi prišlo správne venovať Katku a čarovného škriatka len a len jej.
Ten druhý je klasicky pre všetkých. Prvý rok to bolo teatrálne Nevzdávaj sa nádeje, pri ktorom krútim hlavou doteraz (ale kým sa páčilo, okej). Ďalší rok to bolo Déja vu (na to som pre zmenu hrdá ako kačka sledujúca kačiatka plávať). No a tento rok som napísala Ukrytí v daždi. Nedopadlo to presne ako to plánovala (tá baba sa tam priplietla a odmietala sa vymazať!), ale dnes ma o tých neplánovaných veciach poučila Estelle Tiniwiel:
I don't think it matters that it wasn't quite how you wanted it to be; I often find that in the creative process the piece of art/writing/whatever finds ways to go off on its own tangents that you had never truly considered properly until they happen, and sure maybe it doesn't hit quite the tone or impression that you wanted, but that's because it's become a different piece, completely separate from what you had in mind. Eventually, the old image you had in your head will reach a point where you can successfully produce it, and then you'll have two wonderful pieces to show for your efforts. Never consider a piece a failure, just a learning curve.
Všetko nájdete v originálnych jednorázovkách.
A teraz som si navyše uvedomila, že som sem nepridala jedinú vec, ktorú som skutočne písala so zámerom písať len pre potešenie.
Nová kapitolová poviedka, pre zmenu zo sveta HP, Blackovina. Go, Ashley!
A tak, no.
Počiatočné Twilight-nadšenie vyprchalo. Kým som poznala že troch ľudí, čo to čítali, bolo to zaujímavejšie než keď na mňa teraz z každého super časáku pre super babenku zíza rezignovane sa tváriaci Pattinson a otrávene sa tváriaca Kristen. Nehovorím, že to stratilo svoje čaro a nikdy už viac nezaachkám nad Edwardom, Emmettom a Garettom (a Petrom Facinellim, ach ach ach), ale seriózne som vytriezvela z toho ošiaľu. Knihy (až dve) mám uložené v knižnici hneď vedľa Eragona a Harryho Pottera, tj knihám, ku ktorým sa vraciam keď neviem čo so sebou - a vždy v nich nájdem niečo, čo ma rozveselí alebo nakopne k písaniu.
Dočítala som Brisingr. Nebudem spoilovať, ale neviem, či by som ten koniec rozdýchala bez toho, aby som predtým nestrávila pár pekných hodín s Kajou, kedy sme si robili srandu zo straty Eragonovho mužstva. Ak by som stretla Paoliniho kdesi na ulici, asi by som sa pokúsila odhyznúť mu hlavu za ten koniec.
Za posledný týždeň (mám nejakú virózu) som si pozrela všetky možné bonusy k Matrixu a som na to šialene namotaná. Zas som videla Step up 2 (nie som moc na takéto filmy, ale kokso, je to geniálne), live koncert Muse z Wembley.
A nič.
Snažila som sa Kaji niečo na jej tvárim-sa-že-nemáš-narodeniny napísať, ale zmohla som sa len na trápnu paródiu Eragona, na ktorej som sa nesmiala ani ja.
Budem sa snažiť, ale neviem čo bude s CC.
V každom prípade... love ya - že ste so mnou zostali.
Cath